Kalendárium výročí osobností a udalostí – OKTÓBER 2014

 * 1. 10. 1919 narodil sa v Klokočove (dnes súčasť Turzovky) Pavol Hrtus Jurina (pseud. Paľo Jarina, Velus, Velusina, Pavol Barin, Pavol od Jurinov), spisovateľ, esejista, publicista, prekladateľ († 31. 12. 1994 v Melbourne, Austrália). Študoval a v roku 1939 maturoval na reálnom gymnáziu v Nitre. Pracoval ako úradník (do roku 1948) a ako vedúci oddelenia Spolku svätého Vojtecha pre jeho vydavateľstvo. Emigroval najskôr do Nemecka (1948), potom žil a pôsobil v Austrálii (od roku 1949), kde pracoval robotník, úradník, napokon ako profesor latinčiny a humanitných predmetov na katolíckych gymnáziách v Melbourne (až do dôchodku roku 1985). Po básnických začiatkoch sa venoval prozaickej tvorbe, ešte na Slovensku vydal knihy noviel Preťaté ohnivá (1943) a román Kameň na kameni (1947), v ktorých uplatnil rozprávačský talent a detailnú znalosť rodného kysuckého kraja. V exile vydala lyrizované prózy, v ktorých ožíva dávny svet kysuckých kopaníc – Dávno a potom (1969), Daň z krvi (1972), Návrat na výšiny (1991) a i. Prekladal z angličtiny a taliančiny. Publikoval v krajanských časopisoch. – 95. VÝROČIE NARODENIA.

* 2. 10. 1909 narodila sa vo Vyšnom Kubíne Margita Figuli (pseud.: Morena, Oľga Morena), prozaička, prekladateľka, autorka literatúry pre deti a mládež, publicistka, významná reprezentantka modernej slovenskej prózy, najmä jej lyrizovaných tendencií († 27. 3. 1995 v Bratislave). Študovala a maturovala na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici (1924 – 1928). Pôsobila ako úradníčka v Tatra banke (1928 – 1941), v slobodnom povolaní v Bratislave. Už vo výbere próz z 30. rokov v debutujúcej zbierke Pokušenie (1937) prekvapila zrelosťou a novátorstvom vo výbere tém, formy a výrazových prostriedkov. Najväčší úspech u čitateľov dosiahla románom Tri gaštanové kone (1940), kde na pozadí tradičnej sociálnej situácie stvárnila lyrizovanou formou dramatický príbeh lásky. V historickom románe Babylon (1946) v bohatej dobovej a spoločenskej freske zachytila slávu i pád Chaladejskej ríše. Napísala novelu Zuzana (1949), román pre deti a mládež Mladosť 1956), rozprávku Môj prvý list (1963), romány Ariadnina niť (1964) i Vietor v nás (1974) a veršovanú baladu O Jurovi Jánošíkovi (1980). Príležitostne sa venovala aj iným literárnym žánrom, publicistike a prekladom z češtiny. Dielo autorky, ktorá sa novelistickou tvorbou zaradila do prúdu lyrizovanej prózy, vyšlo aj súborne. Jej diela preložili do viacerých jazykov a spracovali do podoby televíznych filmov. Prekladala z češtiny (F. Šrámek, k. Čapek, J. Horák, K. J. Erben). – 105. VÝROČIE NARODENIA.

* Dňa 3. 10. 1869 otvorili Prvé slovenské katolícke patronátne gymnázium v Kláštore pod Znievom. V čase, keď slovenskí evanjelici mali revúcke a martinské gymnázium, katolíci si založili školu, ktorej vznik bol reakciou na fakt, že vládnuca moc odslovenčila gymnázium v Banskej Bystrici, ktoré položilo základy nášho stredného školstva a ukazovalo cestu slovenským gymnáziám matičného obdobia. Prvý raz sa verejne žiadalo zriadiť katolícke gymnázium na báze súkromnej základiny s vyučovacou rečou slovenskou v  Pešťbudínskych vedomostiach 24. 4. 1868, ktoré priniesli Ohlas k slovenským katolíkom, v júni nasledoval Príhlas ku katolíckym Slovákom v Uhorsku, bol výzvou k peňažnej zbierke na školu a zároveň jej zakladajúcou listinou. Po publikovaní ohlasu a príhlasu tlač priniesla názory a úvahy F. V. Sasinka, A. Truchlého, M. Chrásteka, J. Országha a I. Sásika, ktorí vznik gymnázia aj štedro podporili. Organizáciou príprav na založenie znievskeho gymnázia poverili rodoľuba Martina Čulena. Vypracoval stanovy i učebný plán školy, zabezpečil budovu a zostavil profesorský zbor. Znievske gymnázium matičných rokov šírilo myšlienku národnej svojbytnosti Slovákov i slovanskej spolupatričnosti. Učebný plán školy kládol dôraz na výchovu a vzdelávanie v národnom a cirkevnom duchu zameranú na praktické potreby života. Študenti sa učili okrem jazyka a náboženstva aj poľnohospodárstvu, ovocinárstvu, záhradníctvu, hospodárstvu, staviteľstvu, merníctvu a z matematiky praktickým výpočtom konkrétnych vzťahov. Zabezpečovali to výborní profesori ako M. Čulen, S. Zachej, C. G. Zaymus, I. M. Korauš a iní, ktorí sa podieľali tiež na mimoškolskej, buditeľskej a osvetovej činnosti. Keď si profesori a študenti uvedomili, že budova gymnázia – Točekovský dom, sa stáva pre nich pritesnou, v apríli 1874 položili základný kameň na stavbu novej budovy a za 150 dní ju postavili. K otvoreniu nového čulenovského gymnázia však už nedošlo. V r. 1874 pred začiatkom školského roku vrchnosť znievske gymnázium po dlhšej, tvrdej, proti nemu cielenej kampani zatvorila. Pre slovenský národ likvidácia Matice slovenskej a slovenských gymnázií predstavovala ťažké obdobie, bolo treba dlhý čas, aby sa opäť mohla vychovávať nová, vzdelaná a národne uvedomelé inteligencia. V súčasnosti je v zrekonštruovanej budove slovenského katolíckeho gymnázia Kláštora pod Znievom, ktorá je NKP, Diecézna historická knižnica Štefana Moysesa. –  145. VÝROČIE VZNIKU.

5. 10. 1919 narodil sa v Trenčíne Vojtech Zamarovský (†  26. 7. 2006 v Prahe), spisovateľ, autor literatúry faktu, prekladateľ, popularizátor histórie a archeológie, zakladateľská osobnosť a významný predstaviteľ literatúry faktu na Slovensku i v Česku. Študoval na reálnom gymnáziu Ľ. Štúra v Trenčíne (1934 – 1938), na Vysokej škole obchodnej v Prahe (1938 – 1939). Absolvoval Právnickú fakultu Slovenskej univerzity (1939 – 1943), v štúdiách pokračoval na Vysokej školy obchodnej v Bratislava (1946 – 1948). Pôsobil začas v Slovenskej národnej banke v Bratislave (1843 – 1945), na Povereníctve priemyslu a obchodu v Bratislave (1945 – 1946), na úrade Predsedníctva vlády ČSR v Prahe (1946 – 1950), na Štítnom plánovacom úrade (1950 – 1953), administratívny vydavateľský ako redaktor Štátneho nakladateľstva krásnej literatúry a umenia v Prahe (1953 – 1956), napokon v slobodnom povolaní ako prekladateľ a spisovateľ literatúry faktu (od roku 1956).

Hlboký záujem o dejiny starovekých kultúr ho priviedol k literárnemu spracovaniu tejto tematiky. V knihách Za siedmimi divmi sveta (1960), vedecko-popularizačnú knihu Objavenie Troje (1961) , Za tajomstvom ríše Chetitov (1963), Bohovia a hrdinovia antických bájí (1963), Na počiatku bol Sumer (1966), Dejiny písané Rímom (1971), Grécky zázrak, Ich veličenstvo pyramídy (1973), Vzkriesenie Olympie (1978), Bohovia a králi starého Egypta (1986) sa okrem poznávania architektonických a umeleckých diel venoval aj starovekej mytológii, histórii objavov a životným osudom archeológov. Prerozprával a literárne spracoval Epos o Gilgamešovi (1976), Vergiliov epos Aeneas (1981) a príbeh Egyptana Sinuheta (1987). Prekladal knihy literatúry faktu, ktoré korešpondovali s jeho tvorbou. Je autorom televízneho seriálu Veľké civilizácie staroveku. Knihy zakladateľskej osobnosti a veľkého zjavu modernej literatúry faktu na Slovensku i v Čechách preložili do 11 jazykov. V rokoch 1999 – 2003 vyšlo v 13 zväzkoch Súborné dielo Vojtecha Zamarovského. – 95. VÝROČIE NARODENIA

* 6. 10. 1969 zomrel v Bratislave Ján Rak (nar. 28. 8. 1915 v Hradišti pod Vratnom), básnik, prekladateľ – 45. VÝROČIE ÚMRTIA.

* 10. 10. 1919 otvorili v Bratislave Univerzitnú knižnicu. Základ tvorili fondy knižnice bývalej Alžbetínskej univerzity, bývalej bratislavskej mestskej knižnice, bývalej knižnice právnickej akadémie a trnavskej jezuitskej knižnice – 95. VÝROČIE VZNIKU.

* 11. 10. 1919 ustanovili v Turčianskom Sv. Martine Spolok slovenských umelcov. Združoval umelcov a záujemcov o umenie bez politickej a generačnej príslušnosti. Pôsobil v troch odboroch – literatúra, hudba a výtvarné umenie. Jeho predsedom sa stal Martin Rázus. V roku 1921 premiestnili sídlo spolku do Bratislavy. Zanikol v roku 1939 – 95. VÝROČIE VZNIKU.

* 13. 10. 1914 sa narodil v Neporadzi Alfonz BEDNÁR, spisovateľ, prekladateľ, scenárista, pedagóg (†  9. 11. 1989 v Bratislave). Pôsobil v Trenčíne. – 110. výročie narodenia.

* 15. 10. 1969 zomrel v Martine Pavol Halaša (nar. 4. 4. 1885 tamže), publicista, prekladateľ, bibliograf, syn Andreja Halašu. Študoval medicínu v Budapešti, Kluži a v Bratislave. Bol zubným lekárom, redaktorom časopisu Kocúr a bibliografom v SNK a Matici slovenskej v Martine. Viaceré publicistické a lekárske odborné články, besednice a fejtóny publikoval v súvekej tlači. Po r. 1918 sa zameriaval najmä na humoristicko-satirickú tvorbu. Pokúsil sa o vytvorenie lekársko-lekárnickej terminológie, spracoval Lekársky slovník a príručku prvej pomoci. Je autorom paródie na román Quo vadis pod názvom Kampak?. Gro jeho odbornej práce spočívalo na poli bibliografie. Spracoval Bibliografiu tlače na území SNP, Register

Slovenských pohľadov 1881 – 1938, súpis vydaní KÚS a Katalóg slovacikálnych kníh v Národnej knižnici Matice slovenskej. Bol spoluzakladateľom aspracovávateľom slovenskej článkovej bibliografie 1947 – 1952. Prekladal divadelné hry a literatúru pre mládež. Je autorom prvého vydania Sprievodcu po Národnom cintoríne v Martine. – 40. VÝROČIE ÚMRTIA.

* 16. 10. 1994 zomrel v Clevelande (Oh., USA) Karol Strmeň (nar. 9. 4. 1921 v Palárikove), básnik, prekladateľ, publicista. Študoval na gymnáziách v nových Zámkoch a Šuranoch, kde maturoval (1942). Absolvoval teológiu v Ostrihome  (1940 – 1942), študoval slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (od roku 1942), pedagogické vedy na John Carroll University (1953 – 1954) a románsku filológiu na Westwr Reserve University v Clevelande (1954 – 56). Bol vedúcim kultúrnej rubriky časopisu Gardista (1943 – 1944), od jari 1954 žil v emigrácii, najskôr v Rakúsku a Nemecku, potom v Taliansku, v Ríme (1945 – 1949), napokon v USA (od 1949). V exile pôsobil ako redaktor Slovenskej obrany v Scrantone, Slovenských novín, bol učiteľom francúzštiny a latinčiny na vyššej benediktívnskej škole v Clevelande, redaktorom časopisu Ave Mária (od 1957), profesorom francúzštiny, taliančiny, latinčiny a komparatívnej literatúry na univerzite v Clevelande (po 1966). Knižne debutoval zbierkou veršov Výžinok života (1943), pred odchodom do emigrácie vydal básnickú skladbu Testament (1944), odrážajúcu jeho vzťah k vojnovej Slovenskej republike. v exile vydal zbierky Strieborná legenda (1950), Čakajú nivy jar (1963), Znamenie ryby (1969) a i. Výber z jeho celoživotnej tvorby vyšiel pod názvami Sfinga spieva pri jasličkách (1991) a Testament (2000). Ako prekladateľ začínal antológiami (M. Eminesca, 1943, R. M. Rilke, 1944), zostavil a preložil aj antológiu svetovej lyriky Návštevy (1972) , ktoré predstavuje slovenskému čitateľovi 226 básnických textov od kráľa Dávida, cez Villona, Hölderlina, Verlaina až po modernú poéziu 1. polovice 20. storočia (Unfgaretti, Blok, Lorca, Achmatovová a i.). Z ďalších prekladov treba spomenúť Danteho Peklo (1965), rozsiahly výber z Petrarkovho Spevníka pod názvom Vavrín (1974), Eliotovu Vraždu v katedrále (1979), Cyludelovu Kantátu pre tri basy (1986) a i. – 15. VÝROČIEÚMRTIA.

* 18. 10. 1874 narodil sa v Tajove Jozef Gregor Tajovský (pseud.: Gregor-Tajovský, Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dobnian, J. G. Tajovský, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolský, Prepáčte, Tajovský), spisovateľ, prozaik, dramatik, prekladateľ, redaktor, jeden z vrcholných predstaviteľov slovenskej kritickorealistickej tvorby  († 20. 5. 1940 v Bratislave), manžel spisovateľky Hana Gegorovej (1885 – 1958). Študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom (1889 – 1993) a na obchodnej akadémii v Prahe (1898 – 2000). Pôsobil ako učiteľ vo viacerých obciach na Horehroní a Považí, napr. Horná Lehota, Lopej, Pohorelá, Kolárovce, Dohňany (1993 – 1998), ako bankový úradník v Trnave (1900 – 1901), Martine (1901 – 1904) a Nadlaku ( 1904 – 1910), vedúci filiálky Tatra banky v Prešove (1910 – 1912). Medzitým spoluredigoval Bielkove Ľudové noviny (1902 – 1903). Pôsobil ako tajomník Slovenskej národnej strany v Martine (1912 – 1914), kde po zastavení jej činnosti bol redaktorom Národného hlásnika (1915). V prvej svetovej vojne narukoval do rakúsko-uhorskej armády (1915), bol odvelený na  východný front, kde však prebehol do ruského zajatia a zapojil do čš. zahraničného odboja v Rusku (1916), bol redaktorom Čs. hlasov v Kyjeve a šéfredaktorom Slovenských hlasov (1917), vstúpil do čs. légií (1917), kde dosiahol hodnosť kapitána. Do ČSR sa vrátil cez USA (1919) a usadil sa najskôr v Martine,  potom bol prednostom umiestňovacej legionárskej  kancelárie v Bratislave vo funkcii majora a ako podplukovník Čs. armády odišiel do výslužby (1925), odvtedy sa venoval literárnej činnosti. Vo svojej tvorbe realisticky mapoval ťažký život chudobných na vidieku a v malých mestách trápených krutým zbedačovaním a zhoršený aj maďarským odnárodňovaním. Knižne debutoval zbierkami mravoučných poviedok Omrvinky a Z dediny (obe 1897). Zbierkami poviedok Rozprávky (1900), Besednice, Rozprávky pre ľud (obe 1904), Smutné nôty (1907), Spod kosy (1910), Tŕpky, Na front a iné rozprávky, Rozprávky o československých légiách v Rusku (obe 1920) podal sériu portrétov jednoduchých ľudí v zložitých životných situáciách, pričom viaceré sa stali až symbolom. Ako dramatický autor objavne prenikal do ľudskej psychiky a vytvoril umelecky zrelé dramatické diela, folklórne a komediálne ladený Ženský zákon (1901), jeho najvýznamnejšiu hru Statky-zmätky (1909),  drámy Nový život (1909), Hriech, V službe (obe 1911), Tma (1912) a i. Úspech mal taktiež s jednoaktovkami, ako aj s historickými drámami Smrť Ďurka Langsfelda (1923) a Blúznivci (1934). Prekladal z ruštiny (A. P. Čechov, L. N. Tolstoj).  – 135. VÝROČIE NARODENIA.

Literatúra:

• Hrtus Jurina, Pavol. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. – S. 164.
• FIGULI, Margita. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. – S. 101, 102.
• PETROVSKÝ, Karol: K 140. výročiu vzniku strednej školy v Znieve: Prvé slovenské reálne gymnázium v Uhorsku. In: Národná osveta, 6 – 7/2009, s. 6. 
• Dôveryhodné miesto – Kláštor pod Znievom. Bratislava 1999, 189 s.
• ČOMAJ, Ján: Fenomén Zamarovský. Bratislava 2006, 174 s.
• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 511 – 512.
• Pavol Halaša. In: ĎURIŠKA, Z.: Národný cintorín v Martine. Martin 2007, s. 191 – 1992.
• PETROVSKÝ, Karol: Karol Strmeň. Národná osveta 6/96, s. 7.
• Strmeň, Karol. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. – S. 424, 425.
• Jozef Gregor Tajovský. In: Literárny archív 31, 1995, s. 97 – 161.
• Gregor Tajovský, Jozef. In:  MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. – S. 120.